Čo je to bezkofeínová káva? Ako sa “vyrába” kvalitná bezkofeínová káva?
Čo je to bezkofeínová káva?
Ako môže byť káva bez kofeínu?
Ako sa “vyrába” decaf – bezkofeínová káva?
Decaf- bezkofeínová káva je vraj budúcnosť kávy?
Ako spoznám kvalitnú bezkofeínovú kávu?
Chutí bezkofeínová káva rovnako ako normálna káva s kofeínom?
Omladina chce piť lavínovú perlivú bezkofeínovú NITRO- cold drew na ulici z plechovky!
Zvykajme si.
V roku 1905 pánko menom Ludwig Roselius vymyslel, že zrobí prvú bezkofeínovú kávu pomocou benzénu.
Benzén je dnes oficiálny karcinogén na “zoznamoch”.
Takže poďme ďalej.
Základná idea pri decaf procesoch, ktoré úspešne zbavujú kávu kofeínu ostáva rovnaká: že mokrá zelená káva sa “preplachuje” a že sa kofeín odplaví z nej preč alebo sa vyparí ako Dankova rigorózka.
Ako robia bezkofeínovú kávu dnes?
Zelenú kávu namočia a ponoria do “rozpúšťadla”.
Molekuly rozpúšťadla /napr. metylénchlorid/ sa nalepia na molekuly kofeínu a potom aj s nalepeným kofeínom sa rozpúšťadlo vyparí a káva sa poriadne premyje a potom sa ešte dôkladne osprchuje silnou parou.
Zelená káva sa potom dôkladne vysuší a môže sa pražiť.
Kulilinček chemikálií tam vraj ostane: 0,001%
Aj preto je táto metóda “chemická” a nepopulárna.
Etylacetát je druhá možnosť. Je to derivát získaný z ovocia alebo z cukrovej trstiny, preto je toto rozpúšťadlo “prírodné”.
Je horľavý a práca s ním je len pre dobrodružné povahy plus páchne a pachy ostanú aj na výslednej bezkofeínovej káve.
Ešte jeden spôsob: Tekutý oxid uhličitý CO2 “premýva” vlhkú zelenú kávu a naliepa sa na kofeín a potom ho nechajú vypariť alebo prejde cez uhlíkové filtre.
“Swiss Water” metóda je najviac in momentálne.
Zelená káva sa ponorí najprv do veľmi horúcej vody a potom sa ponorí do takej “polievky” so špeciálnym výťažkom z inej zelenej kávy.
Pozor: táto “polievka” z kávy je už bezkofeínová a teraz ide o to, že aby nastala “rovnováha”, tak kofeín z našej zelenej kávy sa nalepí na molekuly z tej “polievky”.
Voda sa potom premyje niekoľkokrát cez stenu z aktívneho uhlíka a tá zachytí všetok zvyšný kofeín. Tá stena má také špeci póriky takých špeci tvarov, že prepustia len kofeín von a nič iné. Selektívna SBS ako v mnohých kluboch.
Slávny ujo bouncer z Berlína sa chová podobne ako uhlíková stena s drobnými pórmi, ktoré majú veľmi špeciálnu geometriu, aby pustili kofeín, ale nič iné.
Táto “polievka” sa bude dať použiť opäť na druhú rundu, keď sa bude dekofeinovať.
Je bezkofeínová káva bez chuti?
Ako chutí bezkofeínová káva?
Decaf – bezkofeínová káva mala dlho povesť, že je bez chuti.
Stratila káva chuť tým, že sa z kávy vyparil kofeín?
Kofeín nemá žiadnu chuť, ale pri decaf procesoch môžu čiastočne spláchnuť zo zelenej kávy aj zlúčeniny, ktoré majú na svedomí úžasnú a jedinečnú chuť výberovej kávy.
Ide o to: vytiahnuť kofeín a nechať všetku chuť v zelenom zrnku a ešte to celé musí byť na prírodnej báze a “bez chemikálií”.
Prvé staršie klasické metódy nedokážu odstrániť iba kofeín bez toho, aby zároveň neodišli z kávy aj dobroty a v šálke to potom cítiť, že tam niečo chýba.
Treba povedať aj to, že vo všeobecnosti sa na dekofeinizáciu kávy dávaju najmä zelené kávy nižšej kvality.
“Swiss water” je metóda, ktorá zachová komplet arómu aj chuťový profil pôvodný.
Erin Reed, šéfko v Swiss Water, sa dušuje, že ich metóda nechá úplne všetko v zrnku pôvodne ako bolo- okrem kofeínu.
Je to tak preto, lebo pri splachovaní majú tú špeci uhlíkovú stenu.
Vraj robia pre- aj post- cupping káv, aby si boli istí, že káva chutí rovnako pred aj po, a že výberovej káve nič nechýba.
Pre pražiarov kávy: zelená káva, ktorá si prešla strastiplnou cestou decafu je poróznejšia a pozornejšia na vysoké teploty.
Je krehká a je citlivá: profil musí byť pomalší a teplotu treba zvyšovať pomaly, aby sme kávu zbavenú kofeínu nevyplašili.
Je ako ostrihaná ovečka.
A odporúča sa pražiť tmavšie decaf. To fakt. To som si nevymyslel.
Nabudúce si napíšeme, aké nevýhody má “Swiss water” metóda aj aká technológia jej dýcha na chrbát:)
To je veľmi veľmi voľný preklad článku z “Perfect Daily Grind” Autorka: Hazel Boydell
